Onania- ťažká choroba a nebezpečenstvo pre chrbticu!

Na margo viacerých článkov, ktoré sa zaoberajú onaniou a masturbovaním, som si vyhľadal materiály, ktoré sú lekársky podložené a pravdivé. Keďže na jednej stránke venovanej názorom a článkom proti mužom, je to popisované ako veľké nebezpečenstvo a ženy tam navrhujú hlúpe riešenia. No možno prevádzkovateľ tej stránky nie je žena, len si nejaký chlapi robia srandu. To by bol tej lepší prípad. Len sa bojím, že také ženy ozaj existujú a sú to ony kto tam naozaj píše.
Tu máte článok z portálu primar.sme.sk:

„Pod sebaukájaním, onaniou resp. masturbáciou rozumieme všetky sexuálne praktiky, ktoré vedú alebo malú viesť k sexuálnej stimulácii alebo uspokojeniu bez partnera.
Pritom sa dá diskutovať, či masturbovanie partnerov pred sebou má byť hodnotené ako onania alebo ako časť ľúbostnej hry. To je však iste, až na názor pár vedcov, celkom bezvýznamné.
Sebaukájanie je úplne normálna forma ľudskej sexuality, ktorú dokonca občas praktizujú sexuálne veľmi spokojní a vyrovnaní ľudia. V puberte mladým ľuďom slúži na získanie prvých sexuálnych skúseností a uspokojovaniu.
Už aj malé deti pociťujú pri hre radosť zo svojich vlastných pohlavných orgánov. Masturbácia nemá žiadne negatívne zdravotné účinky. Len samotné masturbovanie však predstavuje nebezpečenstvo, že sa človek postupne stane egocentrickým resp. neschopným mať partnera.
Podľa serióznych skúmaní, napr. podľa Kinsey-Report, raz niekedy v živote onanovalo minimálne 90 % všetkých mužov. Počet žien sa v posledných rokoch značne zvýšil, takže sa teraz vychádza z toho, že vo svojom živote rovnako niekedy masturbovalo minimálne 70 % - 80 % žien.
Medzičasom existuje veľký výber nástrojov, ktoré slúžia naplneniu túžby pri onanovaní. Tak pre ženy napr. umelé penisy, alebo masážne tyčinky, ktoré prostredníctvom vody dokonca stimulujú ejakuláciu. Pre mužov je trh ešte väčší, ponúkajú sa tak napr. báby, často z gumy alebo z plastu, ktoré sú nafukovacie. Všetky tieto nástroje sa dajú kúpiť v sex-shopoch alebo získať pomocou zásielkového obchodu.

Z histórie
Výraz onania mylne pochádza od biblickej postavy Onan. Onan bol syn Judáša. ktorý bol jedným z 12 synov Júda. Keď zomrel jeho najstarší brat „Ér“ (nazývaný aj Gér), musel sa Onan podľa vtedajších zvykov ujať vdovy svojho brata, aby s ňou splodil deti. Aby obišiel tento zákon, vykonal coitus interruptus a nechal, podľa 1. knihy Mojžišovej 38, 1-11 padnúť svoje semeno na zem, kde vyschlo. Do tej miery nevykonával žiadne sebaukájanie. Okrem toho bol Júda jedným z Jozefových bratov, ktorý mal byť svojimi bratmi zabitý, potom ho však ako otroka predali do Egypta.
Onania sa hlavne v 18. a 19. storočí a v prvých desaťročiach 20. storočia dlho považovala za chorobnú. Kedysi sa preto proti onanii, hlavne u mladistvých, priam fanaticky bojovalo, často aj z náboženských dôvodov.
Došlo to tak ďaleko, že mladistvým sa v noci priväzovali ruky nad posteľnou prikrývkou alebo sa im striktne prikázalo, nepokladať ich pod prikrývku. Chudákom mladistvým sa hrozilo všetkými možnými pekelnými mukami, okrem toho boli zastrašovaní hroznými ochoreniami, napr. deformáciami chrbtice, duševným ohlúpnutím a podobne. Napr. v USA tak boli ešte koncom 19. a začiatkom 20. storočia žiadané mnohé patenty na výrobu anti-masturbačných prístrojov.
Aj nemecký lekár a pedagóg Daniel Gottlob Moritz Schreber, podľa ktorého bol nazvaný „Schrebergarten“, trýznil svoje deti takýmito prístrojmi. „Úspech“ takejto výchovy pozostával z toho, že štyti z jeho šiestich detí zomreli na psychiatrii. Jeden veľmi literárny a briliatný opis onanie sa dá nájsť v knihe Mačka a myš od Güntera Grassa (nar. 1927). Táto téma je veľmi vtipne a decentne predstavená aj v americkom filme „Popol mojej matky“ z roku 1999 od Alana Parkera, ktorý sa odohráva v Limericku v Írsku.

Z medicíny
Sebaukájanie mužov a žien nemá žiadne negatívne následky, naopak, ľuďom bez partnerov môže pomôcť s vášňou odbúravať napätie. Všetky reči o vzniku impotencie, ohlúpnutia, deformácií chrbtice, tuberkulóze a i., ktoré sú staré už celé desaťročia, sú, ako bolo spomínané, úplným nezmyslom a sú absolútne popreté.
Jedným z autorov takéhoto grandiózneho nezmyslu bol francúzsky lekár Samuel-Auguste Tissot (1728-1797) so svojou dizertáciou z roku 1774 o ochoreniach vyvolávaných masturbáciou.
Skúmania austrálskych vedcov v roku 2003 viac než 1 000 mužov s rakovinou prostaty a približne rovnakého počtu bez rakoviny prostaty dokonca ukázali, že riziko rakoviny prostaty u mužov, ktorí už veľmi skoro onanovali viac ako päťkrát týždenne, bolo asi o jednu tretinu nižšie. Výsledky štúdie sú uverejnené v „Journal of Urology/BJU International, zväzok 92, 2003.“

Ja osobne by som bral radšej túto teóriu za pravdivú, ako tú, ktorá je uverejnená na www.feministky.com, a nie je tam jeden článok k tejto téme. A ak by ste sa opýtali, či onaniu môžete robiť v sprche, lebo tam tečie voda, takže by teoreticky chrbtica vyschýnať nemala, tak podľa mňa môžete aj na iných miestach, len nie verejných. To je už podľa mňa vec jednotlivca. A to sa týka nielen mužov, ale aj veľkého percenta žien. v tomto smere sme si veľmi podobní. Takže, zariaďte sa ako vy uvážite za najlepšie.
zdroj článku: primar.sme.sk